Login

Register

Login

Register

Sme si istí, že k tomuto článku sa musíte pohodlne usadiť, pretože táto novinka vás dostane. Spoločnosť ETH Zurich a Sintrates totižto začali vyrábať udržateľný 3D tlačený motocykel.

Je už takmer bežnou praxou, že aditívna výroba sa používa pri výrobe jednotlivých dielov pre všetky druhy vozidiel, či už ide o športové vozidlá, bicykle či lietadlá. Najväčšími témami 3D tlače je zníženie dopadu týchto prostriedkov na životné prostredie. Presne to je cieľom študentov z ETH Zurich, ktorý vymysleli projekt ETHEC city. Ich tím vytvoril 3D tlačený elektrický motocykel s pohonom 4 kolies, ktorý šetrí energiu a zlepšuje dojazd. Projekt im trval necelý rok, od konceptu po konštrukciu, montáž a testovanie. 

Elektrické autá sa stávajú čoraz bežnejšími a dostupnejšími. No o elektrických motocykloch sa hovorí len zriedka. U bežných motocyklov sa približne 80% energie stratí priamo predným kolesom, čo vediek k elektrickým vozidlám s podstatne menším dojazdom. A práve tým je tento motocykel iný. Tím integroval elektromotor aj do predného kolesa, aby mohol byť použitý ako generátor na opätovné získanie celej pohybovej energie späť do systému. Obnovením brzdnej sily pomocou motora s dvoma nábojmi je možné dosiahnuť menšie vzdialenosti s menšou batériou, čím sa dramaticky zvýši účinnosť motocykla. 

Prečo si zvolili zrovna 3D tlač? 

Malý rozpočet a krátky harmonogram na výrobu sa tradičné metódy výroby ukázali ako nevhodné. Ich ďalšou nevýhodou bolo to, že tím potreboval len jednotlivé malé časti a nie tisíc súčiastok. 

Medzi hlavné metódy výroby teda nakoniec patrili SLA – stereolitografia, SLS – selektívne laserové spekanie, SLM – selektívne laserové tavenie a 3D tlač na niekoľkých dizajnových častí krytu, ale aj konštrukčných prvkov, ako je pripevnenie kolíkov na nohy. 

Vďaka 3D tlači mohli vytvárať zložitejšie štruktúry, ktoré im dali možnosť spojiť niekoľko funkcií do jednej časti. Ako sme už mnohokrát písali, menej častí znamená nižšie náklady a hlavne menšiu hmotnosť finálneho výrobku.

3D tlačené časti boli vyrobené ako súčiastky na konečné použitie. Práve preto boli požiadavky na tieto časti veľmi vysoké. Museli byť ľahké a pevné, odolné, a zároveň materiál musel mať vlastnosti, ktoré fungujú v spojení so selektívnym laserovým spekaním. 

A tu prišlo na rad spojenie univerzity so spoločnosťou, ktorá sa zaoberá výrobou tlačiarní, Sintratec. Táto spoločnosť financovala niekoľko komponentov na podporu projektu. 

Systém Sintratec S2 bol použitý na 3D tlačené diely, ako kryt displeja alebo dvierka palivovej nádrže. Tieto diely boli tlačené pomocou nylonového prášku Sintratec PA12. 

Jednou z najväčších záťaží musel prejsť samotný kryt displeja. Musel byť dostatočne odolný, aby bol chránený proti poveternostným vplyvom, mechanickým nárazom a tiež dostatočne robustný na to, aby sa dal používať bez deformácie. 

Tento projekt posúva hranice a budúcnosť mobility znova o niečo ďalej. Vďaka nemu sa podarilo znova dokázať, ze technológia SLS je schopná splniť aj tie najnáročnejšie požiadavky.